IP adresa je logický číselný identifikátor fyzického sieťového rozhrania (sieťovej karty) daného uzla (najčastejšie počítača) v sieti, ktorý komunikuje s ostatnými uzlami prostredníctvom protokolu IP (napr. internet).

IP adresa je (v protokole IP verzie 4) 32-bitové číslo, takže teoreticky môže existovať 4 294 967 296 (viac než 4 miliardy) možných adries. Je nepraktické a nepohodlné pracovať s takýmto číslom, preto sa 32 bitov IP adresy delí na štyri 8-bitové čísla (číslo v rozsahu 0-255), ktoré sa zapisujú v desiatkovej sústave a sú oddelené bodkou, napríklad 207.142.131.205.

IP adresa je buď priamo priradená nejakému sieťovému rozhraniu, alebo je prideľovaná dynamicky pomocou DHCP (Dynamic Host Control Protocol) servera.

Pre lepšiu prácu s internetovými adresami sa k IP adrese väčšinou viaže nejaké meno (angl. hostname), napr. www.google.com. Prevod mien a IP adries je zabezpečovaný mechanizmom DNS (Domain Name System), t.j. celosvetovo organizovanou sadou serverov, ktoré udržujú záznamy o registrovaných doménach a im pridelených IP adresách. Ak teda v prehliadači zadáte adresu www.wikipedia.org, hľadá sa v zoznamoch týchto DNS-serverov príslušná IP adresa, na ktorú je potom presmerovaná vaša požiadavka.

Nie každý počítač na svete má jedinečnú IP adresu. Je to tak len vtedy, ak má daný uzol priamy prístup na internet. Ak teda ide o sprostredkované spojenie, napr. proxy-bránou, počítače vnútri podsiete môžu mať adresy nezávislé od zvyšného internetu. Napriek tomu pred pár rokmi začali odborníci upozorňovať, že rapídne zvyšovanie pripojených počítačov k internetu spôsobuje, že počet IP adries, ktoré možno zaznamenať 4 číslami 0-255 (takmer 4,3 miliardy!), nebude na jednoznačnú identifikáciu uzlov stačiť. Preto vznikol projekt IPv6 (IP verzia 6), kde sa 128-bitové adresy zaznamenávajú ôsmimi hexadecimálnymi číslami (t.j. číslami v šestnástkovej sústave, napr. 2001:0db8:85a3:08d3:1319:8a2e:0370:7334). Zavedenie protokolu IPv6 umožní adresovať až 2¹²⁸ adries. Na začiatku histórie internetu sa IP adresy prideľovali nehospodárne, čo spôsobilo, že v súčasnosti majú niektoré univerzity v USA pridelených viac IP adries ako niekoľko štátov tretieho sveta dohromady. V súčasnosti spravuje prideľovanie adries organizácia Internet Assigned Numbers Authority (IANA), ktorá deleguje prideľovanie blokov IP adries regionálnym registrátorom (v Európe je to RIPE Network Coordination Centre).